Tlačová správa, 5. októbra 2020

Mimovládne organizácie upozorňujú na potrebu komplexného prístupu k ochrane klímy pri rozhodovaní o investíciách v rámci Plánu obnovy, ktorý má vychádzať z Národného integrovaného reformného plánu, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Reformný plán by mal byť podľa organizácií prioritne skokom vpred v transformácii našej spoločnosti, nielen dobiehaním doteraz zameškaných opatrení. Tento princíp by mal platiť aj pre opatrenia zamerané na ochranu pred zmenou klímy a stratou biodiverzity, ktorá by mala byť významnou časťou plánu.

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Ku koncu septembra vydala Európska investičná banka (EIB) revidovaný návrh svojej energetickej stratégie, v ktorom, našťastie, navrhuje vylúčiť do roku 2020 fosílne palivá zo svojho financovania.

Riaditelia z jednotlivých členských krajín Európskej únie by ho mali schváliť v polovici októbra.

Táto európska inštitúcia vo verejnom záujme musí ísť príkladom pre iných investorov. Zo slovenského pohľadu treba dodať, že je už najvyšší čas, pretože až 85 percent EIB financovania od vzniku Slovenskej republiky išlo do fosílnej energetiky.

Prestať podporovať fosílne palivá treba hneď, pretože podľa IPCC máme len niekoľko rokov na zvrátenie katastrofickej zmeny klímy.

Pre krízu na Ukrajine sa veľa hovorí o európskej závislosti od ruského plynu a o tom, ako túto závislosť znížiť. Núkajú sa nám nasledovné možnosti – na jednej strane je to znižovanie spotreby energie prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti, väčšie investície do obnoviteľných zdrojov energie a sieťovej infraštruktúry na druhej strane dovoz amerického plynu, budovanie terminálov pre skvapalnený plyn a viac plynovodov, ktoré privedú plyn z iných regiónov ako je Rusko. Bohužiaľ, diskusie o znižovaním našej spotreby energie a tým aj o zmenšovaní našej závislosti na jej dovoze ostávajú v úzadí. Pozrieme sa na navrhované nové plynovody a na základe údajov EÚ spochybníme predpoklad, že sú skutočne potrebné. Zároveň sa budeme snažiť ukázať, aký vplyv by mala ich výstavba na environmentálne, sociálne a ľudské práva.