Cieľom záväzkov, ktoré členské štáty OSN podpísali v decembri 2015 v Parížskej dohode, je udržať rast priemernej globálnej teploty do konca storočia oproti začiatku predindustriálnej éry čo najviac pod 2 °C. Vývoj globálnych emisií však svedčí o tom, že tento cieľ sa nepodarí dosiahnuť. Podľa výkonného riaditeľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatiha Birola emisie CO2 v roku 2017 namiesto potrebného razantného poklesu globálne opäť vzrástli o 1,4 % a podobná prognóza čaká svet aj v roku 2018. Reálna politika štátov vedie podľa EIA k zvýšeniu priemernej globálnej teploty na konci storočia o 3 až 4 °C. Naďalej tak ostáva v ostrom rozpore s výsledkami nezávislej vedy založenej na faktoch a aj v rozpore s formálnymi záväzkami štátov.
Tým sa medzinárodnému spoločenstvu nebezpečne skracuje čas na zásadný obrat svetovej ekonomiky potrebný na to, aby ľudstvo ešte dokázalo zvládnuť dôsledky postupujúceho globálneho otepľovania. To je najmä dôsledkom spaľovania fosílnych palív.
Preto je dôležité, aby EÚ svoj progresívny kurz v klimatickej a energetickej politike oproti iným blokom nielen udržala, ale aj ďalej rozvíjala. K tomu však potrebuje aktívnu podporu všetkých členských štátov, vrátane Slovenska. Slovensko svojou dopravnou a priemyselnou politikou (vrátane masívnych dotácií pre sprivatizovaný hnedouhoľný biznis) doteraz v rámci EÚ skôr budilo dojem klimatického spiatočníka.
Je pozitívne, že Ministerstvo životného prostredia SR vyjadrilo záujem zvýšiť záväzok SR k zníženiu emisií CO2 do roku 2030 oproti minimálnej redukcii, ktorá Slovensku vyplýva na základe vnútornej dohody EÚ o zdieľanej zodpovednosti členských štátov za zmenu klímy. Avšak berúc do úvahy vývoj globálneho otepľovania, ide ešte stále o veľmi nedostatočný cieľ.
Okrem toho, živelné správanie v oblasti energetiky na lokálnej a regionálnej úrovni na Slovensku spôsobuje, že tlak štátu na rýchle a plošné znižovanie emisií naráža v nepripravených regiónoch a samosprávach na nepochopenie a vyvoláva odpor. Nové povinnosti a obmedzenia stanovené z centrálnej úrovne (napr. sprísňujúce sa predpisy v oblasti energetickej hospodárnosti alebo zber a sledovanie rôznych údajov) sú na nižších úrovniach bez kvalifikovaných energetikov vnímané ako ďalšie administratívne komplikácie. To oslabuje účinnosť opatrení na plnenie klimatických cieľov tak SR ako aj EÚ.
Súčasný stav odzrkadľuje skutočnosť, že regiónom a samosprávam na Slovensku chýba akákoľvek dôsledkom cieľavedomá energetická politika a v tejto oblasti nemajú vytvorené takmer žiadne personálne, finančné, technické a vedomostné kapacity.
Preto jednou z najväčších výziev, pred ktorými stojí programovanie verejných financií vrátane fondov EÚ na Slovensku v období 2021 až 2027, je zabezpečenie systematickej podpory rozvoja decentralizovanej, nefosílnej a udržateľnej energetiky, ktorá by nasmerovala regióny k energetickej sebestačnosti.
Priatelia Zeme-CEPA zverejnili v decembri 2018 odporúčania pre programovanie fondov EÚ v SR z pohľadu podpory regionálnej energetiky. Odporúčania obsahujú pre nadchádzajúce rozpočtové obdobie šesť priorít, ktoré reagujú na súčasnú situáciu. Ambíciou ich návrhu nie je pokryť celú problematiku energetiky, ale sústrediť sa na vytvorenie priaznivých podmienok pre cieľavedomé zvyšovanie energetickej sebestačnosti regiónov Slovenska.
Prvou prioritou je preto podporiť vznik udržateľnej energetickej politiky na úrovni regiónov. Aby sa v nich plošne dosiahla požadovaná minimálna kvalita kapacít pre oblasť energetiky, je dôležité nastaviť podmienky a režim financovania z fondov EÚ tak, aby boli pre žiadateľov čo najjednoduchšie (systém zálohového financovania s využitím paušálnych sadzieb na réžiu, využitie zjednodušených administratívnych a vyúčtovacích postupov a požiadaviek na verejné obstarávanie atď.).
Druhou prioritou je uplatňovanie kritérií udržateľnosti pri využívaní obnoviteľných zdrojov. Je potrebné nadviazať na už schválené kritériá udržateľného energetického využívania dreva a doplniť ich tak, aby verejné zdroje nepodporovali plytvanie tepelnou energiou vyrobenou z drevnej biomasy. Podobné kritériá treba prijať aj pre využívanie ďalších obnoviteľných zdrojov a pôsobnosť kritérií treba rozšíriť z fondov EÚ na všetky verejné dotácie a podporné programy. Zabezpečí sa tým nielen udržanie lokálneho regeneračného potenciálu obnoviteľných zdrojov, ale aj súlad s dlhodobými záujmami ochrany prírody a krajiny.
Treťou prioritou je podpora výstavby a obnovy budov s nízkou potrebou energie. Investičné opatrenia musia umožniť komplexnú obnovu budov. Znamená to na jednej strane rozšírenú paletu oprávnených aktivít na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov a ich ľubovoľnú kombináciu a na strane druhej možnosť ich vhodnej etapovitej realizácie v rámci jedného projektu.
Štvrtou prioritou by mala byť podpora rozvoja energeticky úspornej infraštruktúry v malých obciach. Fondy EÚ by mali umožniť komplexné financovanie napríklad vodárenskej infraštruktúry s koreňovými čistiarňami odpadových vôd formou obecných sociálnych podnikov s využitím miestnych materiálov a pracovnej sily. Dosiahol by sa tým viacnásobný pozitívny spoločenský efekt: okrem zníženia energetickej náročnosti čistenia odpadových vôd, sociálnych prínosov a zlepšenia kvality životného prostredia by sa posilnila lokálna ekonomika práve tam, kde je najmenej stabilná.
Piatou prioritou je podpora rozvoja nízkouhlíkovej dopravy. Opatrenia v sektore dopravy financované z fondov EÚ by mali byť nastavené tak, aby zvýhodňovali verejnú dopravu namiesto individuálnej, železničnú dopravu namiesto automobilovej a nízkouhlíkovú alebo bezuhlíkovú dopravu namiesto fosílnej vrátane plošného budovania infraštruktúry pre elektromobilitu. Horizontálnou prioritou uplatňovanou v projektoch financovaných z fondov EÚ by sa malo stať znižovanie objemu dopravy (najmä nákladnej, napr. prostredníctvom uprednostňovania využívania lokálnych zdrojov práce a prírodných materiálov pri investičných projektoch, svojpomoci, podpory lokalizovaných cyklov výroby, distribúcie a spotreby, minimalizácie diaľkovej prepravy potravín a produktov atď.).
Poslednou prioritou je transformácia uholných regiónov tak, aby sa ich lokálna energetika dostala pod miestnu kontrolu a smerovala k sebestačnosti. Fondy EÚ musia podporiť čo najrýchlejšie ukončenie ich závislosti od ťažby a spaľovania uhlia a tomuto cieľu musia byť podriadené aj ďalšie verejné politiky.
Dokument na stiahnutie vo formáte pdf: Financovanie energetickej transformácie z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027: odporúčania pre programovanie fondov EÚ v SR z pohľadu podpory regionálnej energetiky
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.