V skorých ranných hodinách lídri EÚ krajín na samite v Bruseli prijali spoločný záväzok: emisie skleníkových plynov majú do roku 2030 klesnúť minimálne o 55% oproti roku 1990. Organizácie upozorňujú, že nastavený cieľ nedostatočne odráža vedecké poznatky a akútnosť klimatickej krízy. Organizácie tiež vyzývajú, aby si vláda vyhrnula rukávy a začala prijímať konkrétne a overené opatrenia na ochranu klímy. Vláda by mala podporiť sociálne citlivú a udržateľnú transformáciu ekonomiky, najmä dobrým nastavením eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti.

Predseda vlády Igor Matovič dnes na Výbore NR SR pre európske záležitosti predniesol informáciu o jeho účasti na nadchádzajúcom samite Európskej rady. Zástupcovia klimatických organizácií sú prekvapení tým, že premiér zatiaľ nemieni plniť svoje predvolebné sľuby a na rokovanie ide bez jasnej pozície podpory akéhokoľvek cieľa. Podľa organizácií Igor Matovič v diskusii v parlamente načrtol niekoľko dôležitých tém, akými sú zavedenie uhlíkového cla a dilema investícií do ochrany klímy alebo aj to, že sa rád s aktivistami porozpráva.

Tlačová správa 7. mája 2020

Environmentálne organizácie a iniciatívy^[1] venujúce sa oblastiam klimatickej zmeny vypracovali niekoľko návrhov na to, ako aplikovať reštart slovenskej ekonomiky v súlade s klimatickými opatreniami. Návrhy na riešenia v štyroch oblastiach dnes poslali predsedovi vlády Igorovi Matovičovi a viacerým členom vlády. Podľa organizácií existuje množstvo pripravených postupov, ako priniesť Slovensku dlhodobú stabilitu a udržateľné smerovanie, ktoré zabezpečí odolnosť systému na krízové situácie a podporí rôznorodé investície na naštartovanie ekonomiky.

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť. Príklad obchvatu Bratislavy nám ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sme ich na európskej úrovni vylúčiť z podpory. Náš spoločný európsky dom musíme kvalitne zrekonštruovať, aby sme spoločne zvládli klimatickú krízu. Najmä kvôli tomu, že to robíme na ekonomický a environmentálny dlh budúcim generáciám.

Vlády členských krajín Európskej únie v decembri 2019 schválili cieľ uhlíkovej – klimatickej neutrality do roku 2050 s tým, že situáciou v Poľsku sa budú zaoberať budúci rok. Cieľ, ktorý sme si stanovili tridsať rokov do budúcnosti neodzrkadľuje naliehavosť klimatickej krízy. Potrebujeme totiž v najbližších piatich rokoch dramaticky znížiť emisie skleníkových plynov. Krátkodobé kroky sú nevyhnutné, lebo už dnes sa kľúčové systémy planéty dali do pohybu, čo môže spôsobiť dominový efekt. Klimatická kríza už dnes zabíja ľudí a ničí ekosystémy po celom svete. Skorý útlm využívania fosílnych palív je preto jednou z najdôležitejších oblastí.