“Napriek tomu, že Slovensko sa rokovaní Európskej rady rozhodlo podporiť znižovanie emisií CO2 do roku 2030 len o 55%, čo je podľa vedy absolútne nedostatočný cieľ, ktorý zásadne limitujú naše možnosti udržať oteplenie pod kritickou hranicou 1,5°C, vidíme v komunikácii premiéra posun. Vo svojich vyjadreniach začína klimatickú krízu označovať za závažnú hrozbu a výzvu, ktorej riešeniu musíme venovať oveľa viac pozornosti. Bezpochyby podpora petície #klímaťapotrebuje v podobe viac ako 120 tisíc podpisov predstavuje jasný mandát, ktorý môže byť zlomový. Premiér by mal vytvárať priestor verejnosti, a odborníkom, ktorí vedia ponúkať odborné riešenia, a aj možným ambicióznejším záväzkom v blízkej budúcnosti.” zdôrazňuje Jakub Hrbáň, jeden z iniciátorov petície Za klímu, za budúcnosť. 

“Slovensko znížilo emisie skleníkových plynov už v roku 2018 o približne 41% oproti roku 1990.Energetika má až 50% podiel na emisiách skleníkových plynov SR. Najdôležitejšie preto bude vytvoriť regionálne centrá udržateľnej energetiky na plánovanie a realizáciu projektov. Kvalitnou obnovou budov, totiž, môžeme znížiť energetickú potrebu až o 70%. Miestnymi obnoviteľnými zdrojmi vo vlastníctve ľudí a samospráv zasa môžeme podporiť prácu v regiónoch a znížiť závislosť od dovozu fosílneho plynu zo zahraničia.” uviedol Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

“Jediným sektorom, kde sa nám emisie stále nedarí znižovať, je doprava. Dlhoročné investovanie do výstavby diaľnic viedlo k opomínaniu modernizácie a dobudovania prímestských železníc. Ako sa ukázalo na trati medzi Bratislavou a Komárnom, práve železnice majú veľký potenciál na to, aby ľudia presadli z áut do hromadnej dopravy, ak sa štát o trate stará. Je preto nutné dohnať investičný dlh, zmodernizovať a dobudovať naše železnice tak, aby boli atraktívnou formou dopravy, keďže práve elektrifikované železnice majú vysoký potenciál prispieť k cieľu zníženia emisií skleníkových plynov.

V rámci sídiel je dôležitá najmä podpora cyklistickej dopravy, ktorá môže byť pri kvalitnej infraštruktúre prvou voľbou pri doprave na krátke vzdialenosti, ako to dnes vidieť v mnohých mestách Európy. Štát má v rukách zdroje, ktoré by do siedmych rokov zabezpečili vybudovanie základnej siete cyklotrás vo všetkých mestách na Slovensku za zlomok sumy investovanej do cestnej infraštruktúry. Ich použitie však musí byť adresné a pre samosprávy motivujúce.” dodáva Dan Kollár z Cyklokoalície,

“Pre naplnenie klimatických cieľov bude veľmi dôležité aby sme zmenili aj náš prístup ku agrárnej a lesnej krajine. Už teraz je zrejmé, že naše lesy doplácajú na klimatické zmeny. Prebudovanie hospodárenia na prírode blízke hospodárenie je tak nevyhnutným krokom. V agrárnej krajine je nevyhnutné znížiť rozlohu monokultúrnych lánov, ktoré sú u nás najväčšie v Európskej únii, rozdeliť ich remízkami, trávnatými biopásmi, menej produktívne časti opäť zatrávniť a prispieť tak vznikom trávnych porastov k ďalšiemu viazaniu uhlíka. Tieto opatrenia navyše nebudú prínosom len pre agrárnu krajinu, ale aj pre ochranu najohrozenejších druhov našich lúk a polí,” vysvetľuje Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

“Významným prejavom zmeny klímy na našom území budú dl­hotrvajúce obdobia sucha, ktoré budú prerušované dažďami s vysokým úhrnom zrážok, prí­padne silnými búrkami. Možno očakávať aj častejší výskyt bleskových lokál­nych povodní v rôznych častiach Slovenska. Preto je nevyhnutné investovať do adaptačných opatrení, osobitne do tzv. zelenej a modrej infraštruktúry v urbanizovanej aj voľnej krajine. Ide o prírode blízke opatrenia na zvýšenie schopnosti krajiny udržať vodu, komplexné revitalizácie vodných tokov aj celých povodí, ďalej obnovu mokradí, brehových porastov, záplavových oblastí pri vodných tokoch, ale aj opatrenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde. V sídlach je potrebné oveľa viac investovať do obnovy zelených plôch, výsadby stromov, alejí popri cestách, infraštruktúry na zadržanie vody zo spevnených plôch ako sú dažďové záhrady, zásobníky na úžitkovú vodu a opatrenia na využívanie zachytenej vody. Je však nevyhnutné myslieť na to, že nie je možné sa donekonečna adaptovať na dopady zmeny klímy bez toho, aby sme znižovali emisie skleníkových plynov.” upozorňuje Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Ilustračný obrázok: Inštitút environmentálnej politiky, 2020:  KDE SA TVORIA SLOVENSKÉ SKLENÍKOVÉ PLYNY?

 V prípade ďalších otázok, prosím kontaktujte:

Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA

Jozef Ridzoň, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko:

Dan Kollár, Cyklokoalícia

Martina Paulíková, Združenie Slatinka

Jakub Hrbáň, jeden z iniciátorov petície Za klímu, za budúcnosť.