PZ-CEPA

Energoportál

Podporte-nas

Facebook CEPA

Viac ako milión Európanov vyzýva vlády, aby využili Summit EÚ na skutočne zelený reštart

štvrtok, 16 júl 2020 07:52

Spravodlivá a udržateľná obnova po pandémii je možná len, ak sa lídri a líderky Európskej únie pri rozhovoroch o rozpočte EÚ po roku 2020 zaviažu k zákazu takých investícií, ktoré škodia ľudskému zdraviu, ničia prírodné bohatstvo a prispievajú ku klimatickej kríze. Hlavným pilierom reakcie EÚ na pandémiu je 750 miliardový balík tzv. EÚ novej generácie, o ktorom bude diskutovať v piatok 17. júla na Európskej rade aj predseda vlády Igor Matovič. Podľa koalície desiatich najväčších sietí environmentálnych organizácií v Európe (Green 10) by mal balík obsahovať podrobný zoznam aktivít, ktoré z dôvodu ochrany prírody a klímy nie je možné financovať.

“Za peniaze budúcich generácií nemôžeme stavať spaľovne odpadov či fosílnych palív z minulého storočia. Potrebujeme šetriť zatepľovaním budov, citlivým využívaním miestnych obnoviteľných zdrojov, predchádzať vzniku odpadov, kompostovať a recyklovať ich – aktivity z 21. storočia, ktoré aj vytvoria viac pracovných miest na dlhšie obdobie,” uvádza Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

 

Organizácie zoradili aktivity do zoznamu 21 škodlivých ekonomických sektorov, ktoré zahŕňajú napríklad ťažký priemysel, vrátane fosílnych palív, letecký priemysel, priemyselnú živočíšnu výrobu alebo nebezpečné chemikálie. Výzvu organizácií podporilo v spoločnom liste viac ako 1 300 000 ľudí.

“Balík obnovy je obrovskou príležitosťou na reštart Slovenska smerom k spravodlivej bezuhlíkovej ekonomike a hospodárstvu, ktoré nám nielen pomôže predísť katastrofickým scenárom klimatickej krízy a ekologického kolapsu, ale má aj veľký potenciál vytvoriť nové pracovné miesta. Každá a každý z nás už teraz pociťuje dôsledky klimatickej krízy a straty biodiverzity a je preto absurdné, aby financie na obnovu podporili odvetvia, ktoré za toto nesú zodpovednosť,” dopĺňa Katarína Juríková, programová riaditeľka Greenpeace Slovensko.

Podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann musíme ľuďom v regiónoch, ktorých živí ťažba dreva, uhlia či priemyselné poľnohospodárstvo, ponúknuť alternatívu. “Peniaze by mali smerovať do tvorby zelených pracovných miest. V prípade Slovenska je to aktuálne Horná Nitra, ale i oblasť Muránskej planiny  či ďalších národných parkov, kde by ťažbu dreva mali nahradiť služby na báze mäkkého turizmu. A pri diskusiách o obnove by sme nemali zabúdať na rieky. Potrebujeme obnovovať prirodzenú vodozádržnú funkciu krajiny.”

Potrebu smerovať opatrenia na širšie spektrum oblastí, ktoré pomôžu klíme zdôrazňuje aj SOS/BirdLife Slovensko. “Naše lesy sú jednou z oblastí, kde investície prinesú obrovskú návratnosť. Mnohé z opatrení neznesú odklad kvôli naliehavosti v dôsledku rozpadu smrečín či úbytku vzácnych druhov. Prebudovanie hospodárenia v lesoch na prírode blízke a odolnejšie voči klimatickým zmenám, či zabezpečenie prísnej ochrany najcennejších lokalít bude veľmi náročné. Zmena nášho prístupu k lesom vyžaduje podporu pre lesnícky sektor pre opatrenia, ktoré sa desaťročia odkladali a doslova vyžaduje zelený reštart,” uzatvára Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko

Pre viac informácií:
Juraj Melichár, koordinátor, Priatelia Zeme-CEPA, 

Katarína Juríková, programová riaditeľka Greenpeace Slovensko,

Miroslava Plassmann, riaditeľka, WWF Slovensko,

Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko,

eu-flag.jpgTáto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.

Search